Historicky prvý ADAC/ÖAMTC test letných pneumatík, určených pre ľahké úžitkové autá, nedopadol dobre. S mierne pozmeneným rozmerom a presunom na zimné dezény sa ale kruté Waterloo neopakovalo.
Kompletný test letných pneumatík typu „C“ pre ľahké úžitkové vozidlá, presnejšie vo veľkosti 215/65 R16C, vyšiel v našom časopise Pneu revue 1/2019. Na tomto našom webe sme ho uverejnili 28. 4. tohto roku, pod názvom „Testy letných pneu: úžitkové plášte s katastrofálnym hodnotením“. Po „cargo“ plášťoch siahli ADAC a ÖAMTC aj pred tohtoročnou zimnou sezónou. Akurát v mierne odlišnej veľkosti, konkrétne 205/65 R16C. Výsledok nebol až taký hrozný ako pri letných 215-kach. A celkovo priniesol viacero zaujímavých rozdielov, z ktorých sa dá kadečo vyčítať, odvodiť a fleet manažérovi, ktorý má vo svojom autoparku vozidlá tohto typu, môžu mnohé napovedať. Pre doplnenie kontextu vám teraz prinášame najprv návrat k nášmu článku o teste letného rozmeru 215/65 R16C, potom stručný výťah z rezultátu zimného testu rozmeru 205/65 R16C, vrátane tabuliek s jednými aj druhými výsledkami. A pridáme náš komentár.
LETNÁ CARGO KATASTROFA
Každý začiatok je ťažký. Táto okrídlená veta človeku napadne, keď vidí, ako dopadol historicky prvý test pneumatík, do ktorého si ADAC a ÖAMTC zvolili plášte s prívlastkom „C“ (z anglického výrazu „cargo“ alebo „commercial“). Teda pneumatiky, určené pre ľahké úžitkové vozidlá, ktoré sú často stredobodom pozornosti flotilových manažérov.
Až deväť zo šestnástich účastníkov testu rozmeru 215/65 R16C dosiahlo najhoršie hodnotenie známkou „nedostatočný“. Nie však pre celkovo zlý priemer známok, ale preto, že ADAC/ÖAMTC znížia celkové hodnotenie na úroveň čiastkového hodnotenia v kategóriách, relevantných pre bezpečnosť. Čiže aj keby pneumatika vo všetkých ostatných ohľadoch excelovala a iba v jedinom z bezpečnostných kritérií prepadla, ADAC/ÖAMTC to vyhodnotia ako celkové zlyhanie.
A tak sa stalo, že kategória vlastností na mokrom povrchu vystavila „päťku“ do žiackej knižky väčšiny účastníkov. Ďalšie dva plášte schytali „štvorku“ a najlepšie dopadlo päť pneumatík s celkovou známkou „za tri“. Žiadni dvojkári ani jednotkári. Nie v celkovom hodnotení. Pri posudzovaní odolnosti voči opotrebovaniu však práve naopak áno: až jedenásť zo šestnástich plášťov excelovalo „na výbornú“.
Práve obrovská nevyváženosť výsledkov, v porovnaní s bežnými osobnými pneumatikami, kričí z tohtoročného prvého testu letných úžitkových plášťov najviac. Na jednej strane dosahovali mimoriadne kilometrové výkony, dokonca za hranicou rekordu celej histórie týchto testov. Zároveň však ADAC/ÖAMTC tvrdo skritizovali skúšané „C“ plášte za ich výsledky na mokrom povrchu, predovšetkým pri brzdení.
Už aj v minulosti sme uvažovali, že sa netreba stať otrokom celkového hodnotenia, ale je užitočné ovládnuť výsledky testu pohľadom na čiastkové kategórie a konfrontovať ich s vlastnými konkrétnymi požiadavkami na pneumatiku. Pri pohľade na to, ako dopadlo historicky prvé testovanie letných plášťov špecifikácie „cargo/commercial“, pociťujeme túto potrebu ešte markantnejšie.
Je jasné, že predovšetkým podnikatelia a flotiloví manažéri firiem pozorne strážia náklady a rozhodujú sa do veľkej miery aj podľa životnosti pneumatiky. Ako ochotne však budú investovať do plášťov, pri ktorých zrazu uvidia, že im ADAC/ÖAMTC vystavili „nedostatočné“ hodnotenie? Budú ochotní obetovať kilometrový výkon, aby mali lepší pocit, že ich vodiči jazdia s bezpečnejšie brzdiacimi vozidlami, s nižším rizikom nehody za mokra?
Otázkou tiež je, do akej miery je metodika testu ADAC/ÖAMTC, využívaná doteraz pre osobné pneumatiky, relevantná aj pre plášte s prívlastkom „cargo/commercial“. Na jednej strane je tu fakt, že vozidlá osobné aj úžitkové, na jednom aj druhom type pneumatiky, jazdia v tej istej premávke, s tými istými pravidlami a predpismi, po tých istých cestách, v tom istom počasí. Prečo by teda mali byť testované a hodnotené podľa iných kritérií?
Na druhej strane, sú pneumatiky s prídomkom „C“ reálne o toľko horšie, alebo tento dojem vznikol iba z dôvodu príliš drsnej metodiky testovania a príliš citlivého hodnotenia ADAC/ÖAMTC? Ak sme tieto otázky nechceli považovať za rečnícke, bolo nám jasné, že si budeme musieť počkať na ďalšie testy „céčkových“ plášťov a na ďalší celkový vývoj.
Už po prvom pokuse však vyskočili ukazovatele, ktoré nám dvihli obočie: Akokoľvek veľký otáznik kladieme za relevantnosťou testov ADAC/ÖAMTC, rýchlosť 36 km/h, ktorou ešte išlo najhoršie za mokra brzdiace vozidlo v momente, keď už to najlepšie stálo, nie je možné úplne ignorovať. Rovnako ako fakt, že aj tá najlepšia letná „cargo/commercial“ pneumatika mala o dobrých 10 metrov dlhšiu brzdnú dráhu na mokrom asfalte, než klasický „osobný“ letný plášť toho istého typu, bez písmena „C“. Ako sme už naznačili, test zimných „céčkových“ pneumatík dopadol v hodnotení ADAC/ÖAMTC oveľa menej dramaticky. Poďme však po poriadku, najprv na pohľad medzinárodného testovacieho tímu, potom na ten náš.
ŽIADNE EXTRÉMNE ROZDIELY
Pri porovnaní s letnými pneumatikami so šírkou 215 mm konštatujú pri teste šírky 205 mm organizácie ADAC a ÖAMTC lepšie výsledky na mokrej vozovke, aj celkovo. Zároveň však pripomínajú, že aj tieto plášte preukázali slabiny. Výsledkom čoho sa tie najlepšie hodnotené dostali iba do kategórie „uspokojivý“. Vyššiu známku „dobrý“ ani najvyššiu „veľmi dobrý“ nezískala žiadna pneumatika, ani od prémiových značiek.
Z troch „uspokojivých“ pneumatík predviedol víťazný Continental svoje kvality na suchej aj mokrej vozovke, trochu slabšie bodoval pri brzdení na snehu. Testovací tím zároveň podotýka, že pre nie práve najnižšiu odolnosť voči opotrebovaniu odporúča plášte VanContact Winter pre vozidlá s nízkym, alebo nanajvýš stredne vysokým ročným kilometrovým nájazdom. Michelin sa ukázal byť o máličko výhodnejší pre zimné cesty a odolnejší voči opotrebovaniu, na suchu však bodoval najslabšie z vedúcej prémiovej trojky. Pirelli má naopak v suchých disciplínach relatívne vysokú známku, zatiaľ čo mierne zaostáva na Continentalom aj za Michelinom v bočnom vedení za mokra aj na snehu.
Väčšinu testovaných produktov kritizujú ADAC/ÖAMTC za nepresvedčivú precíznosť, s oneskorenými reakciami kolies na pokyny od volantu a dlhšie trvajúcu stabilizáciu. Najmenej výrazne vnímajú tieto nedostatky pri pneumatikách Continental, Pirelli a Maxxis. Zhruba tretina testovaných plášťov uspokojila skúšobný tím na mokrom podklade, vrátane priľnavosti, brzdných dráh aj stability v zákrute. Pri odolnosti voči akvaplaningu však konštatovali pri viacerých pneumatikách iba priemerné kvality. Za mokra opäť chvália Continental, ktorému však vyčítajú brzdné vlastnosti na snehu, na rozdiel od produktov Michelin a Uniroyal, ktoré ich na bielom podklade presvedčili najviac. A pri väčšine modelov sa testovačom nepozdávalo na snehu bočné vedenie pneumatík.
Pri kilometrovom nábehu si žiadna pneumatika pochvalu ADAC/ÖAMTC nevyslúžila. A síce konštatujú, že 40 tisíc kilometrov pre zimný „céčkový“ Falken nie je zlý výsledok, jedným dychom však pripomínajú, že najlepšie letné „cargo“ pneumatiky presahovali 80-tisícovú hranicu.
Najhoršiu možnú známku „nedostatočný“ v čiastkovej kategórii, ktorá sa následne automaticky prenesie aj do celkového hodnotenia, si vyslúžili pri zimnom rozmere 205/65 R16C plášte BFGoodrich za slabé bočné vedenie za mokra, resp. Sava, Goodride a Maxxis za slabé bočné vedenie na snehu. Tým sa počet „päťkárov“ oproti letu znížil z deviatich na štyroch. Napriek tomu však máme čo komentovať. Alebo možno práve preto....
ZIMA REÁLNEJŠIA NEŽ LETO?
Zorientovaný vodič, o dobrom fleet manažérovi ani nehovoriac, dobre vie, že aj rozdiel vo veľkosti pneumatiky dokáže pri identickom modeli vygenerovať prekvapujúco odlišné vlastnosti. Aj jediný palec priemeru disku, jediné „číslo“ vo výške profilu, jediný centimeter šírky behúňa. Pri pohľade na výsledky aktuálneho zimného „cargo“ testu ADAC/ÖAMTC, ako aj pri pohľade medzi riadky hodnotenia nemeckých a rakúskych skúšobných tímov, však konštatujeme, že v tomto prípade sa pod výrazne menší prepad než v lete podpísala skôr špecifická konštrukcia zimných pneumatík a menej drastické „eko“ ústupky, ktoré si môžu konštruktéri dovoliť pri ich vytváraní pre špecifické podmienky studenej sezóny.
Pri zimnom teste sa zrazu neobjavili žiadne „zázračné“ známky v kategórii odolnosti voči opotrebovaniu. Niet divu. Akokoľvek zeleno by sa výrobca pneumatiky tváril, nemohol by navrhnúť plášť tvrdý ako puk. Nie však prioritne preto, že by nechcel riskovať jeho prepadnutie v testoch podobného typu ako robia ADAC a ÖAMTC. Veď predsa, ako sa ukázalo pri letných „C“ plášťoch, pri nich si na extrémne odolnú tvrdosť konštruktéri trúfli a výsledkom boli extrémne nevyvážené známky – na jednej strane najvyššie hodnotenia kilometrového výkonu, na druhej totálny prepadák väčšiny pri jazde za mokra. Práve toto by podľa nás mohlo naznačovať relevantnosť „výsledkového problému“ pre „reálny problém“.
Letný „C“ test sme okomentovali tak, že brzdné skúšky za mokra síce vzbudzujú isté obavy, ak by však boli tieto plášte aj v skutočnom živote až také zlé ako vo výsledkoch testov, následky nimi spôsobených nehôd by zainteresovaní sotva prehliadli. To, že zimné „cargo/commercial“ pneumatiky skórovali v teste ADAC/ÖAMTC oveľa vyváženejšie a nevznikol tu podozrivý odstup medzi ich životnosťou a schopnosťou zvládať mokrý podklad, skôr poukazuje na to, že nastavenie hodnotenia ADAC/ÖAMTC je pre zimné pneumatiky menej precitlivené a bližšie k realite než pri letných plášťoch. Inak povedané, aj keď opakovane navrhujeme pristupovať k výsledkom takýchto testov selektívne, analyticky a s rozumom, po zimnej premiére testovania „céčkových“ plášťov zo strany ADAC/ÖAMTC máme predsa len aspoň o máličko niečo lepší pocit.
Text: Ladislav Malák
Zdroj: ADAC/ÖAMTC
Foto: ADAC/ÖAMTC a Dreamstime
