V roku 2009 naštartovala Európska komisia proces, ktorý vyvrcholil v roku 2012 zavedením štítkov, informujúcich zákazníka o parametroch pneumatiky, ktorú zvažuje kúpiť. Uplynulo šesť rokov a EK predkladá nový návrh....
Poďme pekne po poriadku. Európska komisia sa všemožne snaží znížiť ekologickú záťaž jednotlivých produktov na životné prostredie. Jej hlavné smerovanie je zamerané na redukciu CO2, teda plynu, ktorý vyvoláva skleníkový efekt. Pod drobnohľadom je tak najmä automobilová doprava, aj keď jej podiel na tvorbe tohto plynu je z celkového hľadiska relatívne malý (približne 16 %).
Práve snaha znížiť CO2 stála za expanziou naftových agregátov pre osobné vozidlá, čo ešte podporili rôzne finančné zvýhodnenia pri nákupe automobilov vybavených takýmto agregátom, ktoré uviedli do praxe vo väčšine krajín západnej Európy. No a medzičasom si vďaka afére dieselgate, ktorú spustil koncern Volkswagen, niekto spomenul, že naftové agregáty predsa produkujú aj iné exhaláty, ako napríklad oxidy dusíka (NOx) alebo pevné častice – a tie sú na rozdiel od CO2 priamo pre ľudské zdravie škodlivé (karcinogény). A následne tu dnes máme dieselovú paniku, aj keď sa naftové motory vďaka novým filtračným technológiám a prísnejším kontrolám stali výrazne čistejšími.
Vráťme sa však k téme štítkovania. Európska komisia si novým návrhom nariadenia Európskej rady a parlamentu, týkajúcim sa štítkovania pneumatík, dala za cieľ znížiť emisie CO2 aj prostredníctvom pneumatík, a tak po vzore spotrebičov zaviedla aj na pneumatiky povinné štítkovanie, ktoré malo spotrebiteľa upozorniť na to, v akej kategórii sa z hľadiska jazdných odporov ním vybraná pneumatika pohybuje. Lenže...
EK mieni, človek mení
...lenže tu sa Európska komisia trochu prepočítala. Na štítok okrem kategórie o valivom odpore dala aj kategóriu brzdenia na mokrom povrchu a tiež hodnotu decibelov, teda hlučnosti, ktorú daná pneumatika produkuje. Cieľom bolo zaútočiť na sporivého ducha vodičov, vďaka čomu by sa aj na výrobcov vyvinul tlak a postupne by vyrábali čoraz ekologickejšie pneumatiky. Nakoniec, keď sa takto dali stlačiť emisie u osobných vozidiel, prečo by to nešlo aj pri pneumatikách?
No tu nastal problém. Ten, kto takto rozmýšľal, nedomyslel jednu vec. Emisie vozidiel sa darilo totiž znižovať hlavne v predpísanom meracom cykle, kde pomohli stop/štart systémy (ktoré ale nijako neznížia spotrebu, ak auto v realite jazdí po diaľnici), dlhšie prevodové stupne (a aj viacstupňové prevodovky, ktoré zase v realite až tak zásadne spotrebu neznižujú) a celkovo ladenie vozidiel, aby v norme NEDC (dnes už nahradená normou WLTP) čo najlepšie uspeli. Tu len malý dodatok, ktorý nájdete v samostatnej podtéme s názvom „Podvádzali automobilky?“
Pri pneumatikách je to ale o čosi ťažšie. Ak by sa hodnotila len kategória valivého odporu, tak by sme čochvíľa mali všetky pneumatiky s A-čkovým výsledkom. Lenže to by bola pneumatika tvrdá ako koleso na železničnom vagóne a jej priľnavosť k vozovke by bola veľmi diskutabilná. Skrátka, dobrá pneumatika je zmes správne namiešaných kompromisov, tak aby sa aj pri jej čo najväčšej ekologickosti zachovali akceptovateľné jazdné vlastnosti. No a práve tu sa ukázalo, že väčšina zákazníkov žiada skôr tie, než znížený valivý odpor.
Nový návrh
Európska komisia sa na základe predchádzajúcich období rozhodla, že bude dobré pôvodné nariadenie č. 1222/2009 nahradiť novým. Hlavným dôvodom tejto zmeny má byť zlepšenie informovanosti spotrebiteľa o parametroch ním kupovanej pneumatiky. To sa týka najmä predaja cez internet a reklám na samotné pneumatiky, kde budú musieť byť uvedené parametre týkajúce sa danej pneumatiky. Tu však do budúcna vidíme jeden potenciálny problém. Jedna a tá istá pneumatiky totiž nemusí mať rovnakú hodnotu valivého odporu pre všetky svoje rozmery (aj keď to je už skôr výnimka, že by sa jeden rad pneumatík využíval pre široké spektrum rozmerov). Takže aký štítok sa bude v takomto prípade uvádzať?
Rozhodne chvályhodné je smerovanie k zjednoteniu smerom k internetovému predaju a tiež snaha o harmonizáciu skúšobní, ktoré testujú jednotlivé parametre. Navyše, tieto nové štítky budú musieť byť kompletne uvádzané aj pre kategóriu pneumatík C3 (pre nákladné vozidlá). Ďalším posunom smerom k spotrebiteľovi je aj fakt, že na štítku by sa mali objaviť aj informácie o vhodnosti pneumatiky na sneh a ľad. Pre výkonnosť pri jazde na snehu už existuje vhodná skúška a symbol, ktoré budú súčasťou štítku. V súčasnosti prebieha vývoj skúšky výkonnosti pri jazde na ľade a navrhuje sa použiť delegované právomoci na budúce uvedenie tohto parametra po dokončení skúšobnej normy.
Ukážu aj výdrž?
Ak sme sa už zmienili o nákladných pneumatikách, Európska komisia do budúcnosti počíta aj s tým, že sa na štítkoch bude zobrazovať aj opotrebovanie a výdrž pneumatík. To by bolo zrejme zaujímavé najmä pre diaľkovú dopravu. Návrh počíta s tým, že sa v budúcnosti podarí navrhnúť skúšku, ktorá bude vedieť verifikovať životnosť pneumatík.
Tu si ale podľa nášho názoru komisia odhryzla trochu väčšie sústo, než by sa na prvý pohľad zdalo. Podobne ako pri reálnej spotrebe, aj pri opotrebovaní pneumatík je extrémne veľa premenných, napríklad kvalita asfaltu, prostredie, kde sa vodič pohybuje, jazdný štýl vodiča či technický stav vozidla (nastavenie geometrie atď.). Samozrejme, daný údaj bude slúžiť len na porovnanie pneumatík z hľadiska výdrže, čiže deklarovaná životnosť s reálnou sa nebudú vždy zhodovať.
Každopádne, z tohto hľadiska je určite zaujímavé, že na štítku budú informácie, ktoré medzi sebou korelujú, a teda pri výbere bude súhrn týchto hodnôt dávať ucelenú informáciu o výkonoch tej ktorej pneumatiky.
ETRMA dokazuje
Asociácia európskych výrobcov pneumatík a gumy (European Tyre & Rubber Manufacturers´ Association, t. j. ETRMA) si dala spracovať spoločnosťou Lizeo Group pomerne rozsiahlu analýzu na tému ako sa vyvíjal predaj pneumatík po zavedení štítkovania.
Na rozdiel od Európskej komisie tu ale dali do vzťahu parameter valivého odporu a výkonnosti na vode. Ďalším rozdielom je aj fakt, že zatiaľ čo Európska komisia zbierala dáta z najväčšieho európskeho trhu, spoločnosť Lizeo sa zamerala na dvadsať osem štátov Európskej únie. Dovedna sa v prípade tejto štúdie hodnotilo viac než 400 000 dát zo štítkov pneumatík. Zhromažďovanie dát prebiehalo v rokoch 2012 až 2017 a zameralo sa na všetky tri kategórie pneumatík, teda C1 – pneumatiky pre osobné vozidlá, C2 – pneumatiky pre ľahké úžitkové vozidlá a C3 – pneumatiky pre nákladné vozidlá.
Uskutočnená štúdia ukázala, že v prípade pneumatík pre osobné vozidlá (C1) boli v rokoch 2012 až 2013 najčastejšie produkované tie, ktoré mali značenie E pre valivý odpor a C pre jazdu na mokrom povrchu. Pôvodný predpoklad Európskej komisie ale bol ten, že v prípade valivého odporu sa postupne budú preferovať pneumatiky s čo najnižšími hodnotami, čím sa podarí znížiť emisie CO2.
Štúdia spoločnosti Lizeo ukázala, že aj v roku 2017 sa vyrábalo najviac pneumatík s rovnakou koreláciou, teda E pre valivý odpor a C pre jazdu na vode. Postupne sa však zo štítkovania vytratili najslabšie hodnotenia valivého odporu – triedy G a F. Štúdia tiež ukázala, že z hľadiska pneumatikových segmentov sa podaril v hodnotení jazdy na mokrom povrchu najväčší posun v prípade prémiových značiek.
Tu si dovolím takú malú vsuvku. Napriek tomu, že sa výrobcom podarilo vylepšiť hodnotenia pneumatík, špeciálne pri prémiovom segmente, na celkovom hodnotení sa to príliš neprejavilo. Ale prečo? Samozrejme, keďže sa hodnotila celá európska dvadsaťosmička a nielen ekonomicky silné Nemecko, objavili sa tu aj krajiny s nízkou kúpyschopnosťou, kde je len logické, že sa preferujú budgetové segmenty pneumatík. Do istej miery k tomuto výsledku mohol prispieť aj vzostup operatívneho lízingu. Súdiac podľa správania sa operatívnych lízingoviek na Slovensku je jasné, že aj tieto preferujú z cenových dôvodov na väčšinu vozidiel stredný segment až budgetové pneumatiky.
Ďalším z faktorov, tentokrát podľa názoru ETRMA je aj fakt, že za posledné obdobie sa na trh dostalo množstvo nových značiek (nárast až o 20 %!), pričom tie svoje produkty umiestňujú do budgetového segmentu, ktorý narástol až o 134 %! Výsledok je teda taký, že pneumatiky s označením E a D tvoria plnú štvrtinu z trhu.
Veľmi podobný scenár sa opakoval aj v prípade pneumatík pre úžitkové vozidlá (C2), kde sa jedna tretina trhu stále nachádza v hodnotení E pre valivý odpor a C pre jazdu na mokrom povrchu.
To preferencie v prípade nákladných pneumatík sú už na tom trochu inak. V podstate sú odrazom a potvrdením zmýšľania zákazníkov v jednotlivých kategóriách. Zatiaľ čo pri osobných vozidlách a ľahkých úžitkových vozidlách sa preferuje výkon jazdy na mokrom povrchu, v prípade nákladnej dopravy je to valivý odpor. V tejto kategórii je totiž najčastejšie zastúpenou kombináciou hodnotenie C pre valivý odpor a D pre jazdu na mokrom povrchu. Je to samozrejme spôsobené faktorom spotreby, ktorý hrá pri kamiónovej doprave vzhľadom na absolútne čísla a najazdené kilometre viac než podstatnú úlohu. Je totiž veľký rozdiel či ušetríte 5 % zo spotreby 6 litrov a 20 000 najazdených km ročne ako keď je to 5 % zo spotreby 25 litrov a ročného nájazdu 200 000 km...
V čom teda pomôže nové značenie?
Vďaka chystaným opatreniam, aj čo sa vizuálnej reklamy a internetu týka, by mal spotrebiteľ dostať ucelený prehľad o jednotlivých pneumatikárskych produktoch. Harmonizácia skúšobní a prísnejšie certifikovanie zase zabezpečí, že hodnotenie B v jednej skúšobni bude rovnaké ako hodnotenie B v inej skúšobni.
Pridaním ďalších značení sa vytvorí komplexnejší obraz o danej konkrétnej pneumatike, čo by malo zvýšiť hodnotu štítku v očiach spotrebiteľov, a tak ho dostať na úroveň, ktorú momentálne požívajú z pohľadu spotrebiteľov porovnávacie testy pneumatík.
Text: Ján Keder / Foto: autor a archív
