Slovinská Portorož sa v poslednom týždni vlaňajšieho októbra stala svedkom celoeurópskej prezentácie novej pneumatiky Hankook v UHP segmente.
Ten má v produktovom portfóliu každej značky výsadné postavenie a inak to nie je ani u kórejského výrobcu. Ventus S1 je novou „vlajkovou loďou“ značky a má zásadný význam preto, lebo v sebe sústreďuje najvyššie dostupné technológie a je spájacím článkom s prémiovou prvou výbavou. Nečudo, že si dal Hankook na udalosti ozaj záležať.
Hneď v prvý večer sa hostia zišli ku krátkemu brífingu v hoteli Grand Palace Kempinski, kde vystúpil aj najvyšší vyslanec Hankooku v Európe Han-Jun Kim. „V najvyššom výkonovom segmente pneumatík sme na trhu už 25 rokov a za ten čas sme si dokázali získať dôveru popredných automobilových výrobcov, vrátane tých, ktorí uvádzajú na trh najvýkonnejšie športové vozidlá. S našou novou vlajkovou loďou pokračujeme po tej istej ceste. S novým produktom prinášame aj niektoré technológie, ktoré budú v sériovej výrobe použité prvýkrát. Som si istý, že sa nový Ventus S1 evo 3 stretne s veľkým úspechom hneď od svojho uvedenia na trh od začiatku roka 2019.“
Klaus Krause, vedúci vývojového centra značky Hankook v Hannoveri, dodal: „Pre tretiu generáciu Ventusu S1 sme si stanovili veľmi vysoké ciele, a to prekonať svojho predchodcu doslova v každej z kľúčových oblastí. Výsledkom je vysokovýkonná pneumatika, ktorej jazdné vlastnosti a handling boli optimalizované do najmenších detailov a robia z nej skutočný zážitok. Naviac sme do nového produktu už zapracovali splnenie normy WLTP, ktorá je teraz pre všetkých záväzná.
TECHNIKA V SKRATKE
Pre splnenie neľahkej misie vzájomného zladenia protichodných požiadaviek bolo nutné pokročiť vo výskume a aplikácii celej série nových materiálov. Behúň obsahuje nové prírodné živice, ktoré zvyšujú priľnavosť nielen za extrémnych prevádzkových podmienok, ale zároveň posúvajú výkon prakticky v celej prevádzkovej škále. Silika, obsiahnutá v behúňovej zmesi, je rovnomerne rozptýlená vďaka novej technológii miešania, čo sa týka aj polymérov a plnidiel. Výsledkom je výrazný pokrok v brzdení za mokra spoločne s redukciou valivého odporu, na ktorom sa podieľa aj celkom nová zmes bočníc pneumatiky; tou bolo možné docieliť zníženie valivého odporu o ďalších 2,5 %.
Zaujímavou inováciou sú zošikmené hrany blokov v centrálnych sekciách dezénu, ktoré rozširujú kontaktnú plochu pri zvýšenej záťaži v zákrutách. Tuhé a doširoka otvorené vonkajšie bloky asymetrického dezénu sú pospájané mnohými mostíkmi, ktoré spevňujú dezén pri handlingu v zákrutách. Nápadný tvar vykrojenej vonkajšej drážky je po dizajnovej stránke prevzatý z prvého modelu Ventus S1 evo. Z technického hľadiska sa táto zapadajúca drážka v spojení s optimalizovaným prevedením štyroch obvodových drážok účinne prejavuje lepšou prevenciou vzniku akvaplaningu.Ďalšou významnou inováciou je využitie aramidového kompozitu v ochrannej vrstve nárazníkových vložiek s vláknami pod nulovým uhlom, ktoré zvyšujú odolnosť pneumatiky voči bočným silám o viac než 5 %. Tieto vlákna v porovnaní s bežnými tkaninami na báze nylonu tiež bránia nežiadúcemu navyšovaniu valivého odporu pri vysokých a veľmi vysokých rýchlostiach, a to až o 60 percent. To zaisťuje pneumatike Ventus S1 evo 3 znateľne lepšiu jazdnú stabilitu a dlhšiu životnosť v dôsledku obmedzenia tvorby tepla.
Vývoj novej generácie Ventus S1 evo 3 prebiehal v Európskom technickom centre v Hannoveri, ktoré je súčasťou globálnej R&D siete značky Hankook, zatiaľ čo výroba bude prevažne zverená modernému závodu v maďarskom meste Rákalmás. Nový dezén bude tiež k dispozícii v špecifikácii SUV s dvojvrstvovou ryanovou kostrou. Množstvo rozmerov a verzií novej pneumatiky už bolo schválené ako prvoobutie početných modelov automobilov. Od uvedenia začiatkom tohto roku je k dispozícii 72 rozmerových variácií pre kolesá s priemerom 17 až 22“, profilom 55 až 25 a šírkou 205 až 315 mm.
Ventus S1 evo 3 je nasledovníkom rodiny, ktorej vznik sa datuje do roku 1994 – vtedy bola prvýkrát použitá obchodná značka Ventus. Prelomový bol potom rok 2005, kedy Hankook uviedol pod týmto menom svoju prvú UHP pneumatiku s dodatkom „evo“. Nasledovalo „evo 2“, ktoré je doteraz najúspešnejšou pneumatikou v histórii značky Hankook. Priniesla totiž zásadný prielom v oblasti prémiovej prvovýbavy (Audi, BMW, Mercedes-Benz, Porsche), v ktorej sa Hankook stal rešpektovaným partnerom.
PRAKTICKÉ SKÚŠKY A WORKSHOPY
Torsten Ideker, zodpovedný za oblasť prvovýbavy pre automobily
Torsten Ideker je v rámci štruktúry spoločnosti Hankook kontaktnou osobou pre oblasť prvej výbavy. Je to on, kto je v tesnom kontakte s výrobcami vozidiel, dozerá na celý vývojový proces a stráži rozpočty. Vývoj pneumatiky pre OE prirovnal k šitiu saka na mieru: „Keď si kúpite kvalitné sako v konfekčnom obchode, neurobíte žiadnu chybu. Ale keď chcete skutočne dokonalé sako, radšej si ho necháte ušiť na mieru. Taký je rozdiel medzi rovnakou pneumatikou v prvovýbave a v náhradnej potrebe. Líšiť sa môže aj rovnaký dezén prvoobutia pre dve rozličné vozidlá. Pneumatika skrátka musí dokonalo sedieť danému podvozku,“ vysvetľuje Ideker.
Proces vývoja je veľmi zložitý. Začína sa akýmsi výberovým konaním, kedy sa obe strany vzájomne „oťukávajú“, konfrontujú požiadavky, záujmy a technickú aj finančnú uskutočniteľnosť. Potom, čo je výrobca vybraný, začína sa práca naostro. Na ceste sú desiatky schôdzok, štúdií, analýz... Následne sa začína výroba prototypov. Tie Hankook najprv testuje interne a až má istotu, že pneumatika spĺňa zadanie, odovzdá ju na testovanie zákazníkovi. Nasleduje vlastné schválenie a výroba sa môže rozbehnúť.
Na našu otázku či má vybraný dodávateľ pneumatík garanciu, že si výrobca vozidla odoberie určité množstvo plášťov za vopred dohodnutých podmienok, odpovedal Thorsten Ideker kladne: „Áno, je stanovené percento z celkovej produkcie, pre ktoré sa zaviaže automobilka pneumatiky odobrať. Samozrejme, ak je model úspešnejší a jeho výroba prekročí plány, znamená to aj väčšiu objednávku pre dodávateľa pneumatík.
Riccardo Tonelli, Inžinier pre oblasť dynamiky vozidiel
Riccardo Tonelli vysvetlil kľúčové prvky dynamiky vozidiel ako je pozdĺžna a priečna stabilita, riaditeľnosť a faktory ktoré ich ovplyvňujú (umiestnenie ťažiska, spôsob zavesenia kolies, tuhosť podvozka, zapojenie aktívnych systémov kontroly podvozka a mnoho ďalších). Pneumatika je potom niečo ako zjednocujúci prvok, ktorý dokáže dobrý podvozok ešte viac pozdvihnúť, alebo naopak degradovať. „Ani ten najlepší podvozok nebude dobre fungovať bez dobrých pneumatík. A naopak, dobré pneumatiky dokážu z priemerného šasi urobiť nadpriemerné,“ povedal Tonelli.
Pre splnenie úlohy je potrebné citlivo pracovať s celkovo 18 základnými komponentmi plášťa a priemerne s dvanástimi rozličnými typmi zmesí. Pritom nestačí iba to, že je daná zmes dobrá. Dôležité je aj jej umiestnenie a interakcia so zmesou, ktorá sa nachádza vedľa. Vylaďovanie prebieha pomocou modelovania, simulácie a samozrejme jazdnej skúšky tak v laboratóriu, ako aj v reálnej premávke.
Massimo Cialone, Chemický inžinier
Massimo Cialone pri svojom vystúpení poznamenal, že aj keď pneumatika vyzerá, že je vyrobená z jedného materiálu, v skutočnosti obsahuje dnešný UHP plášť až 80 komponentov, pričom len v behúni je 30 z nich. Za posledných približne päť rokov sa materiálové zloženie pneumatiky výrazne zmenilo, pretože výrobcovia musia akceptovať rastúci podiel vysokovýkonných plášťov v celkovom portfóliu a súčasne čelia mnohým legislatívnym tlakom. Pri UHP pneumatikách zamestnávajú chemických inžinierov predovšetkým problémy s teplom, ktoré pneumatiky pri prevádzke uvoľňujú.
V oblasti legislatívy je to tlak na dlhodobú udržateľnosť, s čím súvisí obnoviteľnosť zdrojov. Hankook si stanovil za cieľ používať 50 % obnoviteľných materiálov do roku 2025 a plných 100 % do roku 2045. Dochádza k nahrádzaniu tradičných materiálov na báze ropy, potrebné látky sa extrahujú zo surovín ako rastliny, drevo a ďalšie. Samozrejme je to pomalý proces a úloha ropy alebo čiernych sadzí je stále nezastupiteľná.
Hankook tiež podporuje program REACH, t. j. povinnú registráciu chemických látok a postupné odbúravanie tých, ktoré škodia ľudskému zdraviu. Pán Cialone si zaspomínal na časy pred 25 rokmi, kedy vo svojom odbore začínal. Vtedy sa „chémia“ pneumatík plne podriaďovala jazdným charakteristikám. V 90. rokoch sa pridali požiadavky na valivý odpor, dnes sú na rade spomenuté nároky na obnoviteľnosť a elimináciu škodlivých látok.
Andreas Pürschel, Hlavný vývojový inžinier pre prvovýbavu BMW a Porsche
Andreas Pürschel sa dotkol ešte jednej oblasti pneumatík, ktorá môže pomerne výrazne ovplyvniť ekonomiku prevádzky, a to aerodynamiky. Výrobcovia automobilov dnes hľadajú každú drobnosť, pomocou ktorej môžu dospieť k celkovo menšiemu aerodynamickému odporu.
Za príklad môže slúžiť nahrádzanie klasických spätných zrkadiel kamerami, i keď existujú aj prvky, ktoré aerodynamiku ovplyvňujú veľmi zásadne. Pri pneumatikách sú rezervy úspor menšie, predsa len však existujú. Silueta pneumatiky by mala byť čo najčistejšia, s hladkými prechodmi. Na aerodynamiku má vplyv aj tvar dezénu a bočnice. Informácie na bočniciach sa preto dnes často „utápajú“ a používa sa technológia laserového gravírovania. Informácie v 3D verzii sú síce marketingovo atraktívne, ale technicky nevýhodné.
Automobily sú dnes prešpikované senzormi, ktoré „kŕmia“ informáciami rôzne bezpečnostné systémy, úloha pneumatiky tu však zďaleka nie je využitá. „Konektivita dnes umožňuje, aby vodič dostal varovanie, že auto pred ním ohrozuje hydroplaning a on by tak mal možnosť včas upraviť rýchlosť. Lenže technické možnosti dnes predbiehajú legislatívu, ktorá na to nie je pripravená,“ dodal Pürschel.
Text: Martin Mensa
Foto: autor a Hankook